reklama

Obed máš v práčke. Alebo. Ako sa moja mama na psychiatriu dostala.

Upozornenie : Postavy a dej príbehu sú dielom autorovej fantázie. Akákoľvek podobnosť so žujúcimi postavami je čisto náhodná. Všetky osoby, udalosti a dialógy v príbehu sú vymyslené.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Na svete je veľa ľudí, ktorí si myslia, že ich život je nudný. No je aj veľa takých, ktorí ho považujú za nesmierne zaujímavý. V každom prípade, to, o čom vám teraz porozprávam, môže mať iba jediný prívlastok - bláznivé.

 Volám sa Sebastián a poviem vám príbeh o človeku, ktorého mám veľmi rád a milujem - o svojej mame. Za normálnych okolností by to bol napodiv obyčajný, ba až nudný príbeh, avšak je tu jedna okolnosť, ktorá všetko mení - moja mama je totiž učiteľka. Dokonca má tú česť byť triednou profesorkou akejsi 1.F triedy na Strednej priemyselnej škole elektrotechnicej v Prešove.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Bol piatok, pršalo. Práve som bol na ceste domov zo školy. Celú cestu som rozmýšľal o svojej mame. Doma som ju nazastihol celý týždeň a prirodzene som začínal mať obavy. Dorozumievali sme sa len cez odkazy na kuchynskom stole, ktoré mi nechávala vždy ráno. No napriek tomu som si myslel, že je všetko v poriadku a že mama len ostáva dlho v práci. Opak bol však pravdou. Otvoril som dvere nášho domu a na kuchynskom stole som zbadal ďalší z jej odkazov.Bolo to zvláštne. pretože to znamenalo, že mama už bola na obed doma. Zhodil som školskú tašku, vyzliekol sa a pristúpil som k stolu. To, čo som na ňom uvidel, mi takmer vyrazilo dych. Prinútilo ma to rehotať sa na celý dom. Na papieriku totiž stálo: "Obed máš v práčke, som na psychiatrii. Mama." Náš dom sa stále ozýval mojim smiechom. Ani som nevedel, prečo sa smejem, ale vôbec sa mi to nezdalo neobvyklé. Neskôr, ako sa hladina môjho smiechu ustálila, som si uvedomil, že by bolo celkom rozumné zistit, prečo mám matku na psychiatrii. Netrvalo dlho, kým som si spomenul, že mama si už od svojho detstva píše denník. "Možno by som vysvetlenie mohol nájsť tam." Povedal som si. Po chvíli hľadania som ho našiel a z úcty k maminmu súkromiu som otvoril na posledný týždeň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"NEDEĽA: Takže to prišlo. Konečne som sa dočkala. Od zajtra budem triednou učiteľkou. Aj keď to nebude ideálne, pretože iba nahrádzam jednu staršiu kolegyňu, ktorá priamo na hodine dostala infarkt. Čo už to môže byť za učiteľku, keď nezvládne bandu puberťákov? Taraz je to už jedno. Ja sa na to veľmi teším. Je to nová výzva. Veď, nakoniec, každá lavica niečo skrýva. Som veľmi zvedavá, čo sú tí žiaci zač.

PONDELOK: Sú to blázni. Bolo to niečo neskutočné. Niečo také som vo svojom celom živote ešte nevidela. Rozprávali, kričali, vrieskali, skákali po laviciach a dokonca chodili po rukách a to všetko na vyučovacej hodine. Moja hlava nevládala a moje oči videli tie najbizarnejšie veci. Verila som a stále verím tomu, že sa to zlepší. Domov som odišla neskoro večer a po ceste som sa pomodlila ruženec. Bože pomôž mi, aby som to zvládla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

UTOROK: Nevládzem. Neverím. Nechcem veriť. Dnes ráno, ešte pred vyučovaním, vo svojich šatniach vystriekali všetky hasiace prístroje. A nielen to. Navyše nimi ostriekali všetkých starších žiakov a aj robotníkov, ktorí pracovali v šatniach. Vrcholom všetkého bolo, keď sme sa ich pýtali, prečo to urobili. Jeden z nich bez váhania povedal, že preto, lebo chcú prestať fajčiť. Nebolo to veľmi presvedčivé, keďže mu práve jedna zapálená cigareta trčala z úst. Tak som sa otočila a po kolená v hasiacej pene som odišla domov a pomodlila sa zo štyri ružence. Bože pomáhaj.

STREDA: Chcem utiecť. Dnes to bolo príšerné. Priniesli si lepidlo a priliepavali sa na stenu. Takmer mi puklo srdce, keď som vošla do triedy a uvidela som ich všetkých do jedného nacapených na stene. Poväčšina z nich mala na hlave aj simulovanú ťŕňovú korunu a roztiahnuté ruky. Bohužiaľ, nebolo to všetko. Na hodine matematiky priviazali pani profesorku k stoličke, otočili ju smerom k tabuli a naschvál počítali príklady nesprávne. Chuderka pani učiteľka, žijúca podľa všetkých matematických zákonov, omdlela. Oni však poutekali domov a pani profesorku objavila až pani upratovačka pri večernom umývaní tried. Po ceste domov som sa pomodlila jedenásť ružencov. Zajtra si beriem sväté písmo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ŠTVRTOK : Nepotrebovala som ho. Chvala bohu, ani jeden z nich neprišiel do školy. Môj tlak klesol na hodnotu okolo dvesto na sto a aj tlkot srdca sa mi ustáli. Ďakujem ti bože. Len o jednu jedinú vec ťa prosím, nech to nie je ticho pred búrkou.

PIATOK : Bolo. A nebola to búrka, ale hurikán. Milý denníček. Budem stručná, lebo za mojim chrbtom stoja akýsi páni v bielych plášťoch a chystajú sa navliecť mi niečo podobné, akurát s rukávmi naopak a s nejakým čudným viazaním. Opäť si priniesli lepidlo, opäť zviazali pani učiteľku matematiky. Tentoraz ju donútili pozerať sa na zápis : a 2 + b 2 = (a + b) . (a - b) (Tí, čo vedia matematiku, vedia o čom hovorím) a ona chuderka opäť omdlela. Keďže zbadali, že sa k nim blíži riaditeľ, rozliali všetko lepidlo, čo tam mali, na dlážku a utiekli preč. Vyskočili von oknom a rozbehli sa priamo na cestu. No na nich smeroval obrovský kamión, ktorý v momente začal brzdiť a prevrátil sa. Rozliali sa mu všetky malinovky, ktoré prevážal. Jeden zo žiakov na výstrahu vystrelil pištoľov do vzduchu (neviem, odkiaľ ju mal a ani to nechcem vedieť.) A čo čert nechcel, ten fagan trafil helikoptéru priamo nad nami. Takmer mi srdce poskočilo, keď som vošla do triedy a tam polovičný pedagogický zbor stál ako prilepený(vlastne prilepený) a nehybne sledoval leteckú katastrofu. Vrtuľník pomaly klesal a až padol ne budovu Slovenskej sporiteľne neďaleko školy.Všetci stihli utiecť, kým helikoptéra vybuchla a Slovenská sporiteľna(aj s peniazmi) zhorela do tla. Škody boli údajne vyčíslené na vyše miliardu korún. Nevedela som, čo mám robiť, a preto som začala utekať. Nevedno kam, ale nejako som dobehla domov. Začala som tu okamžite písať a po chvíli k domu zaparkovala sanitka a nejaký lekári mi povedali, že ideme na psychiatriu. Musím už ísť. Idem ešte nachystať obed pre Sebastiána a nechať mu odkaz. Na psychiatriu sa veľmi teším. Je to nová výzva. Veď, nakoniec, každá psychiatria niečo skrýva."

 Zatvoril som denník a na tvári sa mi objavil úsmev. Neviem prečo, ale po prečítaní mi napadol jeden citát, ktorý od teraz budem považovať za môj : "Vážme si naše mamy a buďme k nim milí, o to viac ak sú učiteľky. Nikdy totiž neviete, ktorá škola má ako ďaleko od toho, aby bola blázincom."

Tomáš Schlosser

Tomáš Schlosser

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veselý, úprimný, vtipný, pohotový, mierne melancholický mládenec, ktorý sa chce podeliť o svoje pocity... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu